Neschopnosť európskych lídrov vysporiadať sa s prebiehajúcou migračnou krízou si istotne zaslúži veľmi kritické hodnotenie. Voľný pohyb osôb na území shengenského priestoru nemôže fungovať s hranicami deravými ako ementál. A dogmatické stanoviská, že sme viazaní medzinárodnými záväzkami, ktoré bránia obracať prichádzajúcich naspäť, nie sú ničím iným ako extrémistickým postojom odtrhnutým od reality. Postojom, ktorý migračnú krízu zhoršuje, nakoľko odkazuje svetu, že preplávaním na druhý breh má minimálne 60 miliónov ľudí nárok na azyl a s ním na ubytovanie, poistenie, vzdelanie, prácu, ako aj na následné zlúčenie rodiny. To prirodzene vytvára silnú motiváciu nasadnúť do gumového člnu s rizikom fatálnych následkov pre cestujúceho. Koniec koncov pravdepodobnosť, že sa utopíte nie je vysoká. Chytrí ľudia to dokonca prepočítali na 1 k 81.
A tak ľudia každý deň nasadajú do člnov a snažia sa o lepšiu budúcnosť. A topia sa, pretože potencionálne zisky sú ďaleko vyššie ako riziká. A bude to tak minimálne dovtedy, kým neprijmeme nekompromisný model, aký má Austrália. Model, ktorý stavia nelegálnu migráciu mimo zákon, ale legálnu migráciu aktívne podporuje.
Vráťme sa však k postoju našich vládnych potentátov. K postoju, ktorým prakticky odmietajú akýchkoľvek utečencov. A aj tých kresťanských z Iraku si priviezli len preto, aby získali aspoň nejaké alibi, ktorými môžu v Bruseli operovať. Pozrite sa! Veď aj my máme svojich utečencov! Sme progresívna krajina, ktorá prijala až 149 ľudí. Tatranský tiger sa opätovne vypäl k obdivuhodnému výkonu! Híkajte a majte nás všetci radi! Tento postoj robí zo Slovenska v tom najlepšom prípade tragéda, ak nie rovno zápornú postavu. Postavu, ktorá každoročne generuje tisícky mladých migrantov, ale sama odmieta akýchkoľvek prijať.
Nie, netvrdím, že k morálnemu postoju možno niekoho prinúť, ako si to myslia bruselskí úradníci. V tomto sa európski byrokrati hlboko mýlia, ak si myslia, že nám naordinujú povinnú dávku multikulturalizmu cez kvóty. Integrácia asi ťažko skončí úspechom, ak jej čelní predstavitelia svojou xenofóbiou infikujú obyvateľstvo do tej miery, že podať pomocnú ruku ľuďom v núdzi bude považované za zradu národných záujmov.
Aj preto si myslím, že postoj našich vládnych predstaviteľov je opovrhnutiahodný. A tiež škodlivý pre malú krajinu, ktorá dlhodobo nemôže fungovať s otvorenou ekonomikou, ale uzavretou spoločnosťou. Namiesto toho, aby premiér krajiny motivoval ľudí k niečomu pozitívnemu, akým je aj pomoc ľuďom v núdzi, bičuje xenofóbne vášne a výdatne zavlažuje frustráciu.
To neznamená, že musíme prijať veľké množstvá utečencov. A ani to neznamená, že musíme prijať tých, ktorí sa do Európy dostali nelegálne. Na svete je dosť utečencov, ktorí sú v akútnej núdzi a cesta do Európy je pre nich vzhľadom na nedostatok zdrojov úplné sci-fi. To sú ľudia, ktorým by mala naša krajina podať pomocnú ruku. Zastaviť sa na pár stovkách a hlásať, ako už viac nezvládneme, nie je ničím iným ako klamstvom. Aj preto odmietnime povinné kvóty, ale prijmime ľudí v núdzi.
Kedysi sme boli pohostinný národ, tak ním znovu buďme.
