Zatiaľ čo väčšina predstaviteľov civilizovaného sveta odsúdila teroristické útoky v Paríži spôsobom, ktorý ich prvoplánovo nespájal s islamom alebo moslimskou kultúrou, ale s nenávistným fanatizmom extrémistov, tak Ivo Nesrovnal to poňal po slovensky. Na európsku civilizáciu zaútočila tá moslimská a znovu sa ukázalo, aká veľká priepasť je medzi nami.
Akiste by sa dalo hovoriť o tom, že extrémisti mali svoje náboženské a kultúrne pozadie, veď kto by ho nemal, ale toto nebol útok islamu alebo moslimskej kultúry, ale útok konkrétnych fanatických jednotlivcov, ktorí sa neštítili zabiť každého, kto im prišiel do cesty, či už išlo o ateistu, kresťana alebo moslima.
Ak skupina slovenských pravicových extrémistov zaútočí v Bratislave na afrických študentov, tak to bude dôkazom, že slovenská kultúra je v svojej podstate rasistická a xenofóbna? Určite nie, ale takáto je vnútorná logika listu nášho primátora, ktorý ho v tomto znení poslal aj svojej parížskej kolegyni. Dokonca je to ešte horšie, pretože dochádza k pripisovaniu týchto činov celej civilizácii, čo znamená, že hovoríme v závislosti od uhlu pohľadu o viac než miliarde ľudí.
Aj preto mi je omnoho sympatickejší slogan "Ja som Ahmed", pretože Ahmed Merabet, francúzsky policajt moslimskej viery, zomrel pri tomto útoku v svojom dôsledku za to, aby ľudia mali právo vyjadriť svoj názor. A to aj taký, ktorý zosmiešňuje celú vieru alebo kultúru. Ahmet Merabet, ako aj Lassana Bathily, moslim z Mali pomáhajúci ľuďom v supermarkete, sú dôkazom, že tá priepasť neleží ani tak medzi kultúrami a náboženstvami, ale medzi normálnymi ľuďmi a extrémistami. Niekto si to však v hlave ešte nesrovnal.