Pre nacistické Nemecko predstavovala kapitulácia katastrofu, z ktorej sa už nespamätalo. Od tohto momentu sa Tretia ríša začala zmenšovať a nemecké vojská stratili svoju strategickú iniciatívu.
Žiadna iná bitka 2.svetovej vojny sa preto svojím významom nemôže porovnávať so Stalingradom. Práve v jeho ruinách sa znovurodilo naše spochybnené právo na život. Nebyť víťazstva Sovietskeho zväzu nad Nemeckom, tak by Slovania skončili v pracovných táboroch a postupne by boli vymazaní zo zemského povrchu. Nezabúdajme, že v roku 1939 sme vyhlásením Slovenského štátu získali len odklad na ceste hore komínom. Naše územie bolo súčasťou budúceho nemeckého Lebensraum, kde slovanská podrasa nemala mať žiaden priestor.
Nie, to nebola vojna nacizmu proti komunizmu, ktorú nakoniec vyhral boľševik, ako často verklíkujú rôzni rusofóbni ideológovia, ale bola to vojna o základné právo slovanských národov na život, ktoré by im v prípade porážky bolo odoprené. Aj preto vzdávam hold sovietskemu vojakovi, ktorý so zbraňou v ruke zasadil v Stalingrade smrteľnú ranu nacistickému šialenstvu.
DOKUMENTÁRNY CYKLUS: VEĽKÁ VLASTENECKÁ VOJNA (4.ČASŤ)