Aj preto som sa rozhodol venovať pár riadkov tejto osobnosti slovenských dejín, ktorá sa narodila v roku 1750 do rodiny slovenského evanjelického farára a nemeckej matky. Keď si do Google Maps zadáte „Hajnóczy utca", tak zistíte, že vo veľkej časti maďarských miest možno nájsť ulicu, ktorá nesie jeho meno. Pokiaľ by ste hľadali na Slovensku, tak nenájdete ani jednu, a to ani v Modre, pričom ide o človeka, ktorý ako prvý v Uhorsku preložil do vtedajšej úradnej latinčiny Deklaráciu práv človeka a občana z 26.augusta 1789. Tú deklaráciu, ktorú možno vo Francúzsku nájsť na stenách každej školy a ktorá začína vetou: „Ľudia sa rodia a zostávajú slobodní a rovní pred zákonom."
Ako uhorský osvietenec bol tiež v úzkom kontaktom so slávnym Samuelom Tešedíkom, ktorý bol tiež jeho bratrancom a mal podobne ako Hajnóczy slovenský pôvod. Ďalší v rade, ktorého meno je na Slovensku veľmi málo známe, zatiaľ čo inde si ctia jeho pamiatku. Život Jozefa Hajnóczyho nakoniec skončil neslávne na Krvavom poli v Pešti v roku 1795, kedy ho za protištátnu činnosť popravili sťatím za to, že bol členom hnutia uhorských jakobínov. Toho hnutia, ktorého jedným z cieľov bola tiež federalizácia Uhorska na národnostnom základe, a ktoré počítalo aj so samostatnou slovenskou zložkou. Celkom dobrý námet na historický film á la Abraham Lincoln teraz v kinách. Čo poviete?