Priznám sa, že Procházku som volil ešte v časoch kandidátky KDH, kedy väčšina Slovenska ani nevedela, že nejaký Procházka existuje. Pôsobil na mňa ako nový vietor v slovenskej politike, ako človek, ktorý do zatuchnutých vôd prinesie nový étos politiky ako verejnej služby. V porovnaní s väčšinou slovenských politikov vytváral dojem mimoriadne inteligentného človeka (mimochodom o jeho inteligencii dodnes nepochybujem) s jednoznačne vyhranenou víziou toho, čo chce v slovenskej politike dosiahnuť. Človek by až povedal, že mal všetky predpoklady k tomu, aby v tejto republike zmenil pravidlá hry. A aj keď som ho nakoniec v parlamentných voľbách nevolil, tak som aj po zverejnení výsledkov volieb bol presvedčený o tom, že po prehratej bitke nastúpi na cestu, ktorá ho dovedie k úspechu. Myslel som si, že slabý výsledok bude kultivovať tým správnym smerom aj jeho povestne vysoké ego.
O to viac ma preto prekvapilo, že Radoslav Procházka poprel v posledných dňoch všetko to, čo reprezentoval v politike. Ak poviem, že v politike definitívne skončil, tak nebudem ďaleko od pravdy, pretože v najvyššej politike sa piesok bude v jeho prípade presýpať maximálne 4 roky. Nie, nepatrím medzi tých, ktorí by silou mocou pranierovali akúkoľvek koalíciu so stranou SMER, ale spôsob, akým táto koalícia vznikla, ako aj koaličné dohody, kde sa SIEŤ úplne znemožnila ziskom až jedného ministerstva, ktoré nebolo pre túto stranu nikdy z hľadiska programu prioritné, sú pre mňa dôkazom, že Radoslav Procházka to s touto krajinou prestal myslieť poctivo. Pre mňa je uzavretou kapitolou, učebnicovým príkladom zlyhania vo chvíľach, kedy držať kurz napriek zlému počasiu, je jedinou správnou voľbou. Beblavý to dokázal, Procházka nie.