Ako sa nestať protifašitickým bojovníkom

Príbehy z povstania tvorili akúsi kolektívnu rodinnú pamäť a stále sú jej súčasťou. Azda aj z tohto dôvodu som sa rozhodol, že si podám prihlášku do spomínaného protifašistického zväzu a to aj napriek tomu, že mi v rodine hovorili, ako na prihlášku pred niekoľkými rokmi nedostali žiadnu odpoveď. Čo však bolo, už nemusí byť, a preto som sa rozhodol podať si prihlášku sám a po jej vyplnení som ju odoslal na stanovenú adresu. Ak mi však ani po dvoch mesiacoch neprišla žiadna odpoveď, tak som sa rozhodol im zatelefonovať, kde sa ma spýtali na meno, vypýtali si moje telefónne čísle a oznámili, že celú vec preveria a čoskoro mi zavolajú. A viac sa mi už nikto neozval a moja snaha stať sa členom skončila úplne rovnako ako avízovaný prípad spred niekoľkých rokov. Úprimne nerozumiem, ako chce združenie realizovať svoje poslanie, ak má takýto diletantský prístup k novým členom. Ak preto raz budú hovoriť o potrebe omladenia členskej organizácie, tak to isto bude len v čisto rétorickej rovine. Aby sa im však s týmto prístupom nestalo, že v lepšom prípade nebude mať kto zhasnúť svetlo, pretože v tom horšom by ho mohol prísť zhasnúť aj Marián Kotleba.[/content>