Bolo by však zlé, ak by sme celú vinu pripisovali len politikom, pretože tí zväčša robia len toľko koľko musia a koľko im občania tolerujú. V ďalších voľbách ich predsa občania väčšinou zvolia aj napriek tomu, že by dotyční mali sedieť dávno vo väzení alebo aspoň mimo parlamentu. Politici sú našim zrkadlovým obrazom, ktorý nechceme vždy vidieť.
Preto si nemyslím, že demokracia na Slovensku má na ružiach ustlané. Sme konfrontovaní nielen s nekompetentnými politikmi hájacimi vlastné záujmy, ako aj s pasivitou občana, bez ktorého žiadna demokracia a ani právny štát nevznikne. Keď sa nenájdu ľudia, ktorí zakričia chyťte zlodeja, tak prirodzene zlodej bude kradnúť ďalej a následne nám z televízie hovoriť o tom, ako na nič v tejto republike nie sú peniaze.
Aj preto si myslím, že zmena pomerov v tomto štáte bude dlhý a pomalý proces. Nezaostávame totiž len ekonomicky, ale aj spoločensky, čo zasa negatívne vplýva na našu ekonomickú zaostalosť. Je to začarovaný kruh, ktorý však musíme zlomiť. Ako z toho von? Začal by som Masarykovým heslom: "Nebáť sa a nekradnúť."