Priznám sa, že KDH som vnímal ako hnutie, okolo ktorého sa vždy pohybovali aj zaujímavé osobnosti, o čom svedčia ľudia, akými boli Ján Čarnogurský, František Mikloško, Vladimír Palko, či Daniel Lipšic. Samozrejme každý mal pochopiteľne aj svoje neduhy, o čom sa v diskusii pod článkom určite spustí debata, ale kto jest bez viny nech prvý hodí kameňom.
Ďalším s kufrom v ruke sa tak stáva Radoslav Procházka, ktorého program Alfa sa mi zdal ako šitý na mieru pre pravicovú stranu typu KDH. Osobne si myslím, že je to škoda, pretože pravica na Slovensku pôsobí veľmi rozpačitým dojmom, ktorého konečným dôsledkom je nechuť občanov predstúpiť k voľbám a podieľať sa na veciach verejných. A demokracia bez občanov je podobná hlúposť ako káva bez kofeínu.